Objavné výpravy moreplavcov prinášali do Európy veľa nových a neznámych vecí. Keď v roku 1503 priviezol Kryštof Kolumbus prvé kakaové bôby, nemali Európania o ich spracovaní žiadne znalosti. Horúci a studený nápoj, ktorý z nich skúšali vyrobiť, nebol nič moc.

Znalosti aztéckych indiánov o ich spracovaní a úprave priviezol do Európy o 19 rokov neskoršie španielsky dobyvateľ Hernando Cortés a horúci povzbudzujúci nápoj "xocotlatl" (v indiánskom jazyku: ovocie a voda) pripravovaný podľa pôvodnej receptúry z rozomletých plodov stále zeleného kakaovníka, zahustený kukuričnou múkou s vanilkou a chilli, začal dobývať Španielsko a neskoršie celú Európu.

Tabuľková čokoláda, tak ako ju poznáme sa na náš stôl dostala až v 19. storočí. V roku 1828 vyrobil Holanďan Conraad Van Houten prvý lis, ktorým oddeľoval od kakaa jeho tučnú časť kakaové maslo.

Prvá vyrobená čokoláda bola hrudkovitá a horká a dnes by asi nikomu nechutila. Našťastie Švajčiar Daniel Peter v roku 1875, inšpirovaný továrňou Henriho Nestlé, výrobcom kondenzovaného mlieka, skúsil zmiešať toto mlieko s kakaom a cukrom a mliečna čokoláda bola na svete.

O štyri roky neskôr ďalší Švajčiar Rodolphe Lindt vynašiel konšovací stroj, zariadenie, ktoré premiešalo čokoládu tak jemne, že sa rozplývala na jazyku. Tým sa otvorila cesta k dnešnému rozšíreniu čokolády, ako najobľúbenejšej cukrovinky.

Čokoláda bola už u Indiánov nápojom, ktorý bol zdrojom duchovnej múdrosti, obrovskej energie a zlepšenia sexuálnych schopností. Aj v Európe bola vysoko cenená, hlavne ako afrodiziakum a nápoj dodávajúci energiu. Aj keď sa pila denne, bola považovaná za luxus a konzumovali ju králi, šľachtici a vysoko postavené kniežatá.

Zdroj: fodor